Táto teta zima je skutočne krutá, rozmanitá a nekompromisná. Bičuje svoj ľud a svoju trpkosť im dáva vypiť do posledného kalichu. Ľutujem cestárov, ľutujem vodičov, ľutujem chodcov a možno na jar aj cyklistov. Možno. Ak bude zima dlhá, peniaze na údržbu nebudú. Mestá sa zadlžia a bubáky budú chýbať niekde inde. Pýtam sa, kde je problém, že inštitúcie (vieme každý ktoré) nemajú peniaze na základné potreby dopravnej infraštruktúry - údržby. Bude asi potrebné sa pripraviť vopred na takéto silné zimy, kedy sa striedajú mrazy s teplom, štrbinky sa vyplnia vodou a po zamrznutí tepelnou rozťažnosťou trhajú každý materiál, potom pripadnú neobvykle vysoké úhrny zrážok a opäť ďalšie nástrahy. Áno, táto zima 2012/2013 je rekordná. Veď kto si pamätá toľko snehu za posledných 20-30 rokov ? Ale to je vec meteorológov. Poďme späť k údržbe ciest.
Čo je najdrahšie na údržbe ? Činnosti ako frézovanie, pokládka, čistenie a tak ďalej majú svoje postupy a cenovú sadzbu. Najdrahší je asfalt samotný. Poznáme jeho rôzne formy - horúca zmes (teploty prvkov zmesi 150 °C), teplá betónová zmes, studená betónová zmes, riedený asfalt a tmelený asfalt. Cesty sú vyhotovené podľa typu materiálu na 10, 20 aj 50 rokov. Po niektorých sa asi skutočne prevážali ešte naši dedovia na starých oktáviách. Ale buďme radi, že vôbec boli nejaké cesty postavené, či za éry tej či onej. Viem, že degradáciu ciest spôsobujú faktory ako konštrukčné chyby, environmentálne faktory a tiež poškodenie samotnými vozidlami. Výborne túto problematiku popisuje Švédsky národný cestný výskumný inštitút. Ale pýtam sa 2 otázky. Prečo sa cesty neopravujú aj v zime ? Sú dni, kedy nie je desať pod nulou a dalo by sa to. Druhá otázka: prečo sa nepoužije na plátanie jám recyklovaný asfalt ? Veď je 100 % recyklovateľný. Počul som, že obec Vígľaš niečo takéto úspešne riešila. Napadlo ma, že určite im pomohlo aj to, že v neďalekom kameňolome je aj obalovňa na asfalt. Možno u nás recyklovanie asfaltu nie je tak rozšírené. V zahraničí funguje bežne. Používajú sa technológie podľa ako koláčovanie (rozdrvenie asfaltu pri nízkej teplote na malé časti), RAP - pokládka obnoveného asfaltu vyrezaného z inokadiaľ či mletie asfaltu. Nevýhodou je, že takýto asfalt možno použiť len na menšie úpravy ciest. Viem, že cestári sú zamestnaní hlavne odhŕňaním návalov snehu, posýpaním ciest či pílením stromov pri cestách. Ale celú zimu som nevidel jedného dobráka cestára, ktorý by zalátal jedinú jamu. Prevádzkyschopnosť a zjazdnosť ciest je miestami katastrofálna. Spoločnosti nasadia známu značku s hrbolčekmi - pozor tankodróm a vyhnú sa tak zodpovednosti.
Nie, nebúrim sa, som kľudný. Neviním nikoho. Ale zrejme vezmem štrk a stavebný odpad, čo mám pri chalupe a zalátam tie cesty sám. Niektoré jamy majú priemer aj vyše metra a hlboké ako umývadlo. Najlepšie keď jama vyzerá ako nevinná mláka, no nevinne už nevyzerá, keď do nej vojde koleso a zatrasie celou nápravou. Odnesie si to rameno, čap, ložisko, tlmič a v neposlednom rade pneumatika s diskom. Moja posledná dodatočná otázka. Nebudú časom nákladnejšie opravy poškodených áut či náhrady za škodu na nich spôsobených ako samotná údržba ciest ? Takže ? Pripájam malé video natočené cestou zo Sielnice na Sliač. Ospravedlňte kvalitu.
